Medzinárodný deň žien – sviatok, ktorý ľudí rozdeľuje na dva tábory – zástancovia a odporcovia. Jedni tento sviatok považujú za pozostatok bývalého režimu a úspešne ho bojkotujú a tí druhí ho oslavujú, možno preto, že majú aspoň dôvod si na naše zdravie vypiť, iní to berú ako tradíciu z bývalého režimu, iní pretože Deň matiek ani zďaleka nezahŕňa všetky ženy, pretože nie každá žena môže byť matkou.
Pravdou ale je, že z nášho kalendára celkom nevymizol. Dôvod, prečo je tento sviatok u nás v posledných rokoch odmietaný, má korene v minulosti. V čase komunizmu sa totiž často spájal s celodennými podnikovými oslavami. To bol oficiálny názov. V preklade to znamenalo: každá žena dostala jeden karafiát a chlapi sa celý deň opíjali na počesť všetkých žien na svete. Iste muži pochopia, že my, ženy, máme o oslave nášho sviatku trochu inú predstavu. Určite k nej nepatrí povinná účasť na povinnej oslave a povinná vďačnosť za povinne darovaný kvet. Povinné oslavy sú už zväčša minulosťou a ak sa niekto chce opíjať do nemoty, tak sa nemusí vyhovárať, že to robí iba preto, aby oslávil ženy. No prejaviť trochu rešpektu a úcty nám, ženám, ešte nikomu neuškodilo. Hoci aj len malou kytičkou snežienok… Aj, keď sú na tento deň rôzne názory môžeme ho vnímať ako príležitosť poďakovať všetkým príslušníčkam nežného pohlavia za to, aké sú krásne, dobré, starostlivé, úžasné, a akí sme radi, že ich máme. Ak sa v historických prameňoch uvádza ako začiatok boja žien za svoje práva rok 1911 alebo 1921, nie je to celkom pravda. Už 8. marca 1857 začali verejne protestovať robotníčky textilných fabrík v New Yorku za zlepšenie svojich pracovných podmienok a vyššiu mzdu. Napriek zásahu polície vznikla o dva roky neskôr prvá ženská odborová organizácia na svete. Ďalšie veľké verejné vystúpenie žien bolo 8. marca 1908, keď mestom pochodovalo takmer 15 tisíc žien pod heslom “Chlieb a ruže žiadajúcich a koniec práce detí.” Medzinárodný deň žien dostal svoje pevné kontúry po rokovaní konferencie socialistických organizácií žien v Kodani v roku 1910. Na návrh Kláry Zetkinovej sa od nasledujúceho roku dohodnutý marcový deň vníma ako deň boja žien aj za volebné právo a rovnakú mzdu za rovnakú prácu, akú majú muži. Tento spoločenský sviatok je dnes všeobecne chápaný ako výraz boja aj proti akýmkoľvek formám diskriminácie, čo zdôraznila aj deklarácia Valného zhromaždenia OSN v roku 1977 vyhlásiac 8. marec za deň boja za práva žien a svet v mieri. Preto je vždy darovaná kytička kvetov s úsmevom prijímaným symbolom.
História MDŽ
Materská škola - Družba